Tshechu – farebné spirituálne festivaly

Jedna z vecí, ktorá ma na Bhutáne fascinuje, sú ich festivaly – tshechu [čeču]. Tshechu v preklade znamená „desiaty deň“. V desiaty deň lunárneho mesiaca sa narodil buddhistický učiteľ Guru Rimpoče (v preklade veľactený učiteľ), známy tiež ako Padmasambhava –          „Z lotosu zrodený“. Na jeho počesť sa počas celého roka v desiaty deň lunárneho kalendára v rôznych oblastiach Bhutánu konajú slávnosti so spirituálnym a výchovným významom.

Kde sa vzalo tshechu?

Garuda – na pol človek, na pol vták

Vo 8. storočí vládol v kráľovstve Bumthang (v terajšom centrálnom Bhutáne) indický kráľ Sindhu Raja. Toho posadol zlý bönistický démon Shelging Kharpo a trápil ho ťažkou chorobou. Na radu nechal kráľ Raja poslať pre veľacteného buddhistického učiteľa Padmasambhavu.
Ten svojím mystickým tancom vylákal z úkrytu démona v podobe snežného leva a sám premenený na Garudu (mýtického vtáka) ho pokoril a premenil na ochrancu dharmy – buddhovho učenia.

Kráľ sa uzdravil, konvertoval k buddhismu a zabezpečil jeho ďalšie šírenie v kráľovstve. Guru Rimpoče usporiadal v Bumthangu prvé čeču a ukázal osem foriem mystického tanca (cham) ako osem foriem svojich rôznych manifestácií.

Ďalšia legenda vraví, že v 7. storočí nechal postaviť tibetský kráľ Songcem Gampo za jedinú noc 108 chrámov po celom kráľovstve, aby nimi priklincoval démonku, ktorá sužovala jeho krajinu. Jeden z týchto chrámov – Džambey – bol postavený v Bumthangu. Zničili ho ale démoni. Aby ich dedinčania zahnali, tancovali nahí za splnu mesiaca, čím démonov úplne zmiatli a chrám sa mohol opäť opraviť.

Jambey – chrám zo 7. storočia

Tradícia ter cham – nahého tanca sa v Bumthangu koná každoročne na jeseň.
Začína ráno tancami mníchov oblečených do rôznych prevlekov a masiek, pokračuje zapálením vatier na očistu hriechov a končí nočným nahým tancom s maskami, ktorého sa môžu zúčatniť nielen mnísi.

Bumthang – mnísi v maskách hrozivých božstiev

I dobré božstvo môže vyzerať hrozivo

Význam festivalov

Buddhisti veria, že počas tancov masiek sa združujú ochranné božstvá a zlí démoni sú premenení na ochrancov dharmy. Už samotné zhliadnutie čamových tancov očisťuje a prináša zásluhy v tomto živote, aby sa človek narodil do ďalšieho – lepšieho a bol bližšie k osvieteniu.
Tshechu slúžia i k výchove. Ukazujú ako spolupracovať pre blaho všetkých, ale i to, že hriechy sú potrestané. Tshechu je i oslava spoločného úspechu, keď sa všetci po dlhej dobe práce vrátia z polí do kruhu rodiny.

„Moje“ festivaly

V roku 2016 som bola za posledného monzúnového dažďa v deň výročia svadby súčasného kráľovského páru svedkom Thimphu tshechu.

Thimphu tshechu – ženy v kirách s bubnami

Zapálenie vatier – oheň očisťuje hriechy, stačí prebehnúť medzi hranicami

Pri putovaní krajinou zo západu na východ sme stihli i dennú časť bumthangského festivalu. Bohužiaľ na ter cham (nahý tanec) neostal čas ;).

Bumthang – zahajujúci očistný ceremoniál, mních s čiernym klobúkom, drží v pravej ruke dordže a v ľavej zvonček

V roku 2017 sa mi pošťastilo na mojom 6 dňovom treku okolo posvätnej hory Jomolhari vidieť horský festival vo výške 4000 m.n.m. v Jomolhari base camp.

Na jar roku 2018 som navštívila festival v Paro, ktorý je jedným z najväčších a svojím päťdňovým trvaním i najdlhším. Aby som vás neunudila detailným výčtom všetkých tancov, popíšem vám formou denníka a fotkami priblížim len niektoré z nich.

27.3.2018

Prilietam v prvý deň konania festivalu a stíham si akurát kúpiť bhutánsky ženský kroj v plnej výbave a potom skočiť na večeru s pilotmi kráľovskej leteckej spoločnosti Druk Air, s ktorými som sa skamarátila minulý rok.  I keď som prvé rituálne tance tshechu kvôli tomuto milému programu nestihla, tak vám predstavím aspoň jeden z nich, pretože sa viaže k mystickému stredu vesmíru.

Durdag – Tanec pánov spaľovacích miest – tanec 4 tanečníkov v bielych maskách, bielych sukniach a v bielych čižmách, ktorý zkomponoval Ngawang Namgyal – zjednotiteľ Bhutánu v 17. storočí.
Tanečníci predstavujú ochrancov náboženstva, ktorí žijú na spaľovacích miestach na okraji mytologickej hory Méru. Hora Méru je stredobodom Vesmíru a je dávaná do súvislosti s posvätnou horou Kailash v západnom Tibete.

28.3.2018

Za pomoci mojej hostiteľky Chuki, obliekam svoju novú polovičnú (do pása) ručne tkanú kiru, ktorú prichytíme okolo pása pomocou taktiež ručne tkaného opasku kera, vkĺznem do jemnej blúzky wonju [vonžu], na ňu dám sako taego [tego], cez ľavé rameno prehodím bohate vyšívaný tkaný pruh látky rachu [raču] a môžeme vyraziť.

Spolu s davom usmievavých Bhutánčanov stúpame po chodníku k Paro dzongu. Slávnostnou oranžovou bránou vchádzame do priestoru kláštora s kamenným nádvorím, okolo ktorého sa dvíha amfiteáter. V hromadiacej sa mase ľudí si nájdeme na kamenných schodoch miesto a ja začínam splývať s kakofóniou zvukov píšťal, bubnov, činel, farieb šiat, úklonov, otočiek a výskokov tanečníkov.

Zshana – Tanec čiernych klobúkov – tanečníci, majú vysoké čierne klobúky so zlatým zdobením a zástery s ochrannými božstvami. Ich gestá sú mudrami a ich nohy kreslia pomyselnú mandalu. Potom, čo ju tancom „dostavajú“, rozsekajú démonov sídliacich na očisťovanom mieste na tisíc kúskov. Tak nastolia svoju ochrannú vládu na zemi. Na spečatenie svojho víťazstva tancujú špeciálny Tanec Hromu.
Je to očistný tanec zeme, ktorý sa tancuje aj pred zahájením stavby dzongov, kláštorov a čortenov. Pomocou tanca sa uzmierujú zlé bytosti zeme a berie sa od nich nadvláda nad týmto miestom.

Tanec troch typov Ging-ov – prvý typ tanečníkov majúci masky hrozivých božstiev drží bubny, druhý typ meče, a tretí typ má zvieracie masky a drží paličky.
Tanec je vizualizácia nebeského raja (Zangtho Pelri) Guru Rimpočeho, tak ako ho videl terton Pema Lingpa. Tanečníci predstavujú Ging-ov – bytosti, ktoré sú prevtelením Guru Rimpočeho.
Démoni sú bytosti tvoriace prekážky a obštrukcie pri šírení buddhismu. Aj keď démoni utekajú cez tri svety, tak Ging-ovia ich nájdu, chytia ich hákom súcitu, zbijú ich paličkami múdrosti a zviažu ich slučkou súcitu.
Páni spaľovacích miest prinesú krabičku, ktorá obsahuje telá a mysle týchto démonov. Následne Gingovia s mečom a v maske hrozivého božstva očistia atmosféru od zlých skutkov, ktoré napáchali démoni. Potom čo boli démoni premožení, tancujú Ging-ovia s bubnom a v maskách hrozivých božstviev víťazný veselý tanec .

A nesmiem zabudnúť ani na klaunov – Atsaras – bez ktorých by bol tshechu trochu nudný. Majú červené uškŕňajúce sa masky s veľkým nosom a falusom na hlave. Robia si srandu z účinkujúcich, ale zároveň udržujú na javisku poriadok napríklad tým, že odháňajú potulné psy alebo neposedné deti :).

29.3.2018

Na thechu dnes so mnou nikto nemôže (alebo nechce), preto sa po nahodení do kiry vydávam na festival sama. Amfiteáter sa už zaplnil a tak si nájdem miesto vysoko na svahu medzi domácimi, ktorí žujú domu a smejú sa na mňa červenými zubami.

Tungam – Tanec hrozivých božstiev – tanečníci predstavujú bohov a majú dlhé brokátové šaty, čižmy a hrozivé masky. Tento tanec má veľmi hlboký symbolický význam. Je v ňom totiž zahraná obetná vražda.

Bohovia sa pokúšajú priblížiť Zlým dušiam, ktoré sú v krabičke uprostred kruhu. Keď sa im to podarí, tak Guru Rimpoče vo forme Dorji Drakpo (Zúrivého Hromoklínu – jedna z jeho ôsmych manifestácií) ich zabije phurbou (rituálnou dýkou), tým zachráni svet a zároveň Zlé duše spasí.

Guan Drug Pawos – Tanec hrdinov- so šiestimi druhmi ornamentov – hrdinovia majú na sebe 5 druhov kostených ozdôb a v ruke držia bubon a zvonec – šiesty ornament.

Hrdinovia (Pawos) tancujú, aby boli videní ako bohmi, tak i cítiacimi bytosťami. Pomocou zvukov bubienkov a zvoncov zobúdzajú zhromaždenie Bohov a Tantrikov z ospalosti a vedú cítiace bytosti chytené do kola reinkarnácie po chodníku oslobodenia.

30.3.2018

Ja, Chuki, jej sestra s manželom a sprievodca Bhakta čakáme na letisku na mojich kamarátov, ktorých budem 2 týždne sprevádzať na našej spoločnej ceste naprieč Bhutánom.
Maca je uchvátená kirami od začiatku a nutne potrebuje svoju ;). Karči si na gho netrúfa. Po výhodnom nákupe za asistencie Chuki, vyrážame na štvtý deň festivalu.
Sme svedkami jedného z najdôležitejších a najdlhších tancov festivalu, trvajúcim skoro 2 hodiny.

Raksha Mangcham – Tanec „Súd mŕtveho“ – je založený na tibetskej knihe mŕtvych – Bardo Thoedrol – na texte, ktorý schoval ako termu (poklad) Guru Rimpoče a bola objavená tertönom (objaviteľ pokladov) Karma Lingpa v 14. storočí.
Tanec vo forme divadelnej hry je lekciou, ako sa pripraviť na vlastnú smrť.

Každá bytosť sa po smrti dostane do stavu Bardo – medzistavu trvajúcim 49 dní a čaká, až bude vedená láskou Buddhu do raja, kde nie je utrpenie. Buddhovia majú nielen láskavú, ale i hrozivú podobu. Smrteľníci, ktorí nie sú zbožní (nepoznajú buddhistickú doktrínu) nerozpoznajú Buddhu v jeho hrozivej podobe, boja sa ho a nenechajú sa ním viesť do raja.

Shinje Chhogyel – Pán Smrti – počas súdu posudzuje dobré a zlé skutky. Prítomní je Biely Boh a Čierny Démon, ktorí majú všetky záznamy od narodenia bytosti do jej smrti. Asistujú im pomocníci Raksha v rôznych formách:
býk je minister spravodlivosti,
diviak nesie zoznam bielych a čiernych skutkov,
vták drží meč, ktorým rozsekne korene troch jedov (ignorácia, závisť a hnev) a kladivo, ktorým rozdrtí horu hriechov,
lev má laso reprezentujúce lásku a reťaz predstavujúcu súcit,
medveď má zázračnú slučku, ktorou zviaže majetok a múdrosť dokopy a sekeru, ktorou pretne sebeckosť,
had drží zrkadlo, aby odrážal všetky vykonané skutky
a opica ich váži na váhe.
Žiadny hriešnik sa nevyhne Súdu Spravodlivosti. Ale po znesení určitého utrpenia, sú jeho hriechy zmyté a je očistený.

Ak koná pozemšťan zbožne, tak po smrti, v stave bardo, rozozná pomocníkov – rakshov a prevtelenia Buddhu do mierumilovných i hrozivých božstiev. Potom je odvedený do raja.

Pán smrti vyzerá ako veľká bábka. Spolu s ním prichádza Biely boh a Čierny démon. Súd začína.

Hriešnik je oblečený v čiernom s červeným klobúkom, je vystrašený, snaží sa újsť, ale zakaždým je chytený a vrátený pred súd. Z jeho košíka je vybraná kravská hlava, čo ho usvedčuje, že spáchal hriech. Súd zvažuje jeho činy. Biely boh predkladá zásluhy, Čierny démon ukazuje hriechy. Nakoniec je natiahnutý kus čiernej látky, symbolizujúci cestu do pekla a hriešnik je tam odoslaný.
Po tanci si všetci znovu sadnú a prichádza druhý človek, oblečený v bielom, držiaci modlitebnú vlajočku a khatag (ceremoniálny šál), symboly zbožného človeka. Odohráva sa rovnaká scéna merania skutkov. Tentokrák je predostrený biely pruh látky ako cesta do neba.
Víly dobrého človeka uchopia a odvádzajú ho. Čierny démon je naštvaný, že stratil bytosť a snaží sa ju odtiahnuť, ale Biely boh ho chráni.

31.3. Finále

Vstávame ráno o piatej. Chceme byť svedkami niečoho, čo sa opakuje iba raz za rok. Vyvesenie thondrolu – obrovskej thanky – maľby Guru Rimpočeho, ktorý má po pravom boku družku indickú princeznú Mandaravu a tibetskú princeznú Yeshe Tshogyal po ľavom. Dokola je zobrazených jeho osem manifestácií. Nechýba ani zjednotiteľ Bhutánu Ngawang Namgyel.

Butánčania veria, že táto obrovská thanka je dielom bohov a bohýň, lebo ťažko mohol obyčajný človek vytvoriť niečo tak výnimočného.
Stojíme s ostatnými Bhutánčanmi v predlhom rade vinúcom sa ako had popred čelnú stenu kláštora. Je celá zakrytá vyveseným thondrolom. Miestni veria, že už samotný pohľad naň je zásluhou pre budúci život. Prechádzame okolo, vhodíme peniaze ako obetinu do lavóra prichystaného mníchmi, zdvihneme zrak k visiacim náušniciam Guru Rimpočeho siahajúcim od jeho uší až k zemi a sme tlačení ďalšími zbožnými ľudmi dopredu. Veríme, že nám bolo počas pochodu požehnané :). Nájdeme si miesto v hľadisku a čakáme na ďalšie pokračovanie ceremónie Shugdrel.

Celá plocha pred kláštorom i v okolí dzongu je pokrytá pestrofarebnými krojmi ľudí nielen z okolia Paro, ale i zo vzdialených končím Bhutánu. Sedíme zmrznutí v zimných bundách s miestnymi na schodoch kamenného amfiteátru a sledujeme z výšky prípravu obetín a modlitby mníchov pred thondrolom.

Naťahuje sa červený koberec. To znamená, že príde niekto veľmi dôležitý! Čakáme ďalšiu hodinu, keď sa začne tvoriť koridor pre… kráľa! Jeho výsosť Dračí kráľ Jigme Khesar Namgeyl Wangchuck. Pokloní sa thondrolu, predloží obetiny, prenesie krátku reč, otočí sa našim smerom a vykročí do hľadiska. Tajím dych. Kráľ si sadá do publika niekde do tretieho radu amfiteátra neďaleko nás. Len tak sám, bez ochranky. Začne sa rozprávať so spolusediacimi. Nazývajú ho i kráľ ľudu. Toto je jeden z dôvodov. A jeho ľud ho miluje.

Za záverečnú korekciu článku ďakujem Michalovi Thomovi :).

Chtěli byste také zažít všemi smysly bhútánské festivaly tshechu?
A je cesta do Bhútánu vaše životní cesta?
Pak by měla vypadat podle vašich představ a přání.
Pojďme ji vytvořit společně.
Itineráře zde uvedené jsou ukázkou toho, jak ta vaše cesta může vypadat. Ale jeho tvorba je i na vás. Vše připravujeme individuálně dle vašich přání.